VIDEOROZHOVOR: Mišo o projekte MôjAndroid.sk

Zaujímajú vás obsahové weby a online projekty? Ako vznikal a ako funguje jeden z najväčších technologických portálov na Slovensku MôjAndroid.sk? Koľko má návštevnosť, ako zarába a aká je jeho story? Pre milovníkov .mp3, nech sa páči aj audiozáznam. Vitajte pri ďalšom videoblogu! Dnes som tu s Mišom Chabadom z portálu MôjAndroid. Čaute!   Budeme sa rozprávať o tom, ako vznikal MôjAndroid, ale aj o tom, že nie je úplne jednoduché postaviť contentový web, teda niečo, čo vytvárajú redaktori, čo nie je založené len na organickom vyhľadávaní… A budeme sa popritom hrať Carbon na Xboxe!   Najprv základné otázky: kde si vyrastal a odkiaľ pochádzaš? Narodil som sa v Žiline, vyrastal som v Martine. Vlastne na Lipovci, ale môžeme ostať pri Martine. Je to taká dedinka v okrese Martin.   A na strednú si chodil do Martina? Do Vrútok na gymnázium.   Osemročné či obyčajné? Obyčajné. Akurát teraz cez víkend sme mali stretávku po pätnástich rokoch.   Ty kokso, ty si už taký starý?! Ja som už taký starý. Gymnázium to už nedalo, neprežilo.   A vysoká škola? Akú si navštevoval? Srandovná vec sa stala: nechcel som ísť do Bratislavy, chcel som ísť do Žiliny. Tam som študoval päť a pol roka, z toho pol roka som bol cez Erazmus v Drážďanoch. A keďže štúdium v zahraničí sa mi zapáčilo, vybavil som si ešte Národný štipendijný program. (K Xboxu:) Počkaj, neviem rozprávať aj hrať!… A cez Národný štipendijný program som bol ešte rok v Nórsku.   A kedy si začal riešiť onlinové projekty? Onlinové projekty som riešil ešte počas vysokej školy. Tam som mal na starosti farskú webstránku.   Ty si robil web farárovi?! To tu ešte nebolo! Keď si to tak vezmeš, mnísi a cirkev boli v minulosti pokrokoví v týchto veciach.   Už nie sú, hej? Teraz idú tie technológie veľmi rýchlo dopredu. Ale knihy a všetky tie agendy písali mnísi. Tak nejak sa to možno začalo aj u mňa. Zistil som, že web bolo potrebné meniť každý týždeň – pribúdali nové oznamy, kázne a omše… Reálne som pocítil, aké to je mať web, ktorý treba pravidelne aktualizovať. Takže ak sa pýtaš na začiatky, bolo to takto. Ešte si pamätám, že s kamarátom sme chceli vytvoriť konkurenciu Pokecu. Zdalo sa nám, že mať portál, kde sa ľudia stretávajú a komunikujú, je super. A že Pokec je taký úplne…   Trápny. …trápny web. A že ho naklonujeme hocikedy. Ale nakoniec sme to nespustili.   A MôjAndroid? Ten začal počas môjho štúdia, keď som bol v Nórsku. Vlastne to je veľmi silné povedať, že MôjAndroid som založil v Nórsku. Ale keď som bol tam, kúpil som si doménu. Potom som rok nič nerobil. Po roku prišla faktúra – predĺženie na ďalší rok – tak som si povedal, že keď tých 15 eur zaplatím, začnem sa tomu venovať serióznejšie. Takže serióznejšie som sa tomu venoval až na druhý rok. A doménu som kúpil v roku 2009, tesne po tom, ako Google oznámil operačný systém Android. Zdalo sa mi to ako super vec! Medzitým som robil v Telekome s BlackBerry. (K Xboxu:) Už som ťa predbehol, kde si?   Však som ťa čakal asi 40 sekúnd! …takže poznal som smartphony, vtedy vlastne len BlackBerry a nejaké prvé iPhony. Potom prišiel Google s Androidom, čo sa mi zdalo ako super vec. Vyzeralo to, že to bude masovka. V tom čase to ešte nik netušil, ja som to tiež nevedel, ale zaujímalo ma to, a tak som si založil web. Keby som sa vtedy niekoho opýtal, či to mám urobiť, či to má zmysel, všetci by mi povedali, že nemá, však webov o mobiloch už bolo veľa, v čom bude ten nový iný? Ale tým, že ten náš je špecifický, je aj iný. To nás vlastne dostalo tam, kde sme.   Odkiaľ si mal prvú návštevnosť? Ja som tam urobil tri návštevy každý deň!   Z AdSenseu si bol hneď za vodou? Jasné. (smiech) Ale nie, AdSense nemáme na webe nasadený doteraz. Povedal som si, že ak chce niekto na našom webe reklamu, musí ísť napriamo, nie cez Google, lebo na tom sa nedá tak dobre zarobiť.   Jasné. Takže prvú návštevnosť si mal z Organicu? To som rozprával kamarátom: mám taký web, kliknite si tu… Takže prví ľudia boli moji známi. (K Xboxu:) Vyhral som?   Však áno, lebo som ťa stále čakal! To aby ti nepadla motivácia hrať! …takže prví návštevníci boli kamaráti a známi, ktorým som o webe hovoril. A potom mi začalo na stránku chodiť veľa ľudí cez Google.   Za prvý rok si mal koľko ľudí? Asi 100 000 ľudí, čo je celkom fajn číslo. Za druhý rok to vyrástlo niekoľkonásobne, mali sme 750 000 ľudí. Pamätám si, že sme sledovali návštevnosť každý deň. Tešili sme sa, keď sme prekonali tisíc návštev denne, potom dvetisíc návštev denne, až kým to neskočilo na 30 – 40 000. Z toho sme sa tešili tiež, ale neprežívali sme to tak, ako prvú tisícku.   A aktuálne? Minulý rok sme mali na stránke okolo 2,6 miliónov ľudí. To sú ročné čísla cez nástroj Google Analytics.   2,6 miliónov užívateľov alebo sessions? Užívateľov. Sessions bolo viac ako 10 miliónov.   A aktuálne máš hlavné zdroje návštevnosti odkiaľ? Google je na prvom mieste (40 percent, plus-mínus), Facebook na druhom mieste (okolo 30 percent).   To je zaujímavé, z Facebooku som čakal oveľa viac. To teraz klesá, lebo Facebook chce stále viac a viac peňazí za to, že nám pošle čitateľov. Je to boj s Facebookom…   A keď ste mali za prvý rok 100 000 ľudí, niečo ste už aj zarobili, nie? Jasné, boli už vtedy prvé zárobky.   Miliardy na účte. Skoro! Pár núl. Za prvý rok sme zarobili okolo 700 eur. Ale aby som bol úplne presný, oficiálne sme web spustili 1. mája – vtedy aj oslavujeme narodeniny – takže bolo to za šesť až sedem mesiacov.   Ty si už začal hovoriť v množnom čísle, čo znamená, že nakoniec ste boli viacerí… Išiel si teda do rizika, nabral si ľudí, aj keď si nemal z portálu cash flow, alebo si ich nabral, až keď si mal z portálu peniaze? Začínal som to riešiť sám. Teraz mám parťáka-spoločníka Martina, ktorý rieši development. Dohodli sme sa, že ja budem riešiť obsah a sells (peniaze) a on bude riešiť technickú stránku. Rozhodli sme sa, že si firmu rozdelíme. Ale v tom čase to bolo veľmi imaginárne, rozdeľovali sme si portál, ktorý neexistoval.   On mal polovicu? Nie, on mal 25 percent.   Takže to bolo fér. Keďže robil len web, nemohol mať polovicu. Jasné, to sme sa tak dohodli. Sedeli sme nad pohárom teplej vody a rozdeľovali sme si.   Na začiatku ste predávali teplú vodu. Jasné, ale už vtedy sme to riešili seriózne. A to, čo sme si vtedy povedali, platí doteraz. Aj vďaka tomu ten biznis funguje a nemusíme sa hádať.   Teraz je vás koľko? Do desať ľudí, plus-mínus. Trochu sa to mení, ale niektorí ľudia sú v redakcii v podstate už od začiatku, šesť až sedem rokov. Zaujímavosť je, že sme nikdy nehľadali ľudí a zo začiatku sme im mohli vyplatiť len toľko, koľko sme zarobili. Boli to smiešne peniaze, ako keby brigáda. Ale bolo to fajn privyrobenie, keďže tí ľudia ešte chodili do školy a bývali u rodičov, nepotrebovali viac peňazí. Aj času tomu venovali pomenej, napríklad popoludní, keď sa vrátili zo školy. A potom to postupne narastalo: návštevnosť, peniaze, počet redaktorov, samozrejme, aj výplaty boli väčšie. Dnes už majú chalani rodiny, tejto práci sa venujú na fulltime. Takže prirodzene sme sa rozrástli a redakcia funguje.   A bolo ťažké pre teba zháňať ľudí? Lebo prednedávnom som tu mal Mareka Didáka z Hypeu a on vravel, že je to extrémne ťažké – a ono to pre agentúry naozaj ťažké je. Aké je to pri takomto type projektu? My sme nikdy nemali problém nájsť ľudí. (K Xboxu:) Prehral som?   Áno, ale to nevadí. …čiže my sme nikdy nehľadali redaktorov. Ono vždy, keď som videl nový projekt, z ktorého nejaký človek hľadal redaktorov, zdalo sa mi to divné. Veď ak spúšťam nový projekt, musím do toho investovať veľa času, musím mať nejakú predstavu! Nie, že spustím web a idem hľadať ľudí a riešenia, čo robiť s tým webom… Ja som to vždy riešil cez kamošov a známosti. Opýtal som sa ich: Chceš to robiť? Baví ťa to, nebaví? Ak áno, poď pre nás písať! Ale väčšinou nám sami od seba písali ľudia, ktorí čítali náš web a veľmi sa im páčil. Pýtali sa nás, aká je šanca, že by mohli sami prispievať. Tak sme sa dohodli. Najprv robili zadarmo a o pár týždňov alebo mesiacov to dospelo do štádia, že robili za peniaze.   Po tomto túži každá agentúra. Že sa jej ozve programátor a… To zas nie! Ale na druhej strane, my sme im dali šancu. Boli to ľudia, ktorých to zaujímalo, ale nič o písaní nevedeli, všetko sa museli naučiť. Ak príde programátor, ktorý už vie programovať, je to iné. Ale ak príde človek, ktorý nemá šajnu o tom, čo je písanie a testovanie, nemá žiadne skúsenosti, ale má chuť sa v tom vzdelávať, je prirodzené, že ako rastú jeho skills, rastie aj jeho výplata. To bol aj náš prípad. Jasné, keby som oslovil nejakých redaktorov, vypýtali by si za to peniaze… Ale tým, že sa všetko učili sami, išlo to veľmi prirodzene. Malo to svoje výhody aj nevýhody, museli sme si preskákať viacerými vecami, ale naučili sme sa. To bola inak pre mňa super vec, dozvedieť sa, že sa to dá všetko naučiť. Lebo ja som predtým tiež nemal skúsenosti s portálmi, s online obsahom, tiež som sa to musel naučiť. A takisto aj redaktori.   Prejdime k peniazom! Odkiaľ si mal prvé zárobky? Z AdSensu? Nie. Podarilo sa mi podohadovať nejaké spolupráce. V tom čase vstupovala na Slovensko firma HTC a ja som mal šťastie, že som sa stretol s jej ľuďmi. Oni vstupovali na Slovensko, my tiež, ako nový portál, takže to bolo jednoduché. Vedeli sme si navzájom pomôcť. Oni nám dali peniaze na kampane, my sme im pomohli dostať sa na slovenský trh. (K Xboxu:) Ja idem opačne?… My sme sa venovali iba Androidu a oni mali telefóny postavené na Androide, takže nám pomohli s kampaňami.   Portály robia často práve tú chybu, že to obchodne nezvládajú. Spoliehajú sa na nejaký automatický systém, ktorý im zarobí na reklame, ale v skutočnosti sú dôležité spolupráce. Vychodiť si to, vystretávať sa, dať si spolu kávičky… Jasné, behačky, behačky a potom vás začnú pozývať na zahraničné pracovné cesty. My sme chodili na predstavenie telefónov do Londýna, Berlína, New Yorku… Je to o vzťahoch. Človek musí poznať tých ľudí, musí vedieť, koho osloviť, a postupne si takto budovať svoj portál.   A ako sa menili vaše streamy príjmov? Menilo sa to v čase nejak dramaticky? Ak to úplne zovšeobecním, mali sme to postavené na troch pilieroch. Prvým boli online kampane, druhým súťaže, resp. promoaktivity, tretí tvorili eventy. Od prvého roka sme robili Android Roadshow.   Od prvého roka? Hej. To bol tiež taký nápad… Mal som tri roky skúsenosti s marketingom z IT firiem Tam boli veľké firmy a videl som, že tie vzťahy treba budovovať, či už s čitateľmi alebo s partnermi. Keď človek rieši nejaký web, mal by sa s tými ľuďmi zoznámiť, stretnúť, porozprávať sa. A tak sme urobili prvú Roadshow v Bratislave. Bola to poobedná akcia, od štvrtej do siedmej. Pamätám sa, že som tam oslovil dvoch partnerov, Eset a HTC, a prišlo 100 – 150 ľudí, čo bolo celkom fajn. Ľudia si tam mohli naživo vyskúšať telefóny, o ktorých sme písali. Lebo mne ako človeku, ktorý tiež tieto veci sledoval, veľakrát chýbalo, že si nemôžem to zariadenie chytiť do ruky. Ten redaktor to má, ten to vidí, ale ten smartphone je počítač, ktorý stojí pár stovák eur, nie je to lacné. Predtým, ako si ho chcem kúpiť, nestačí mi pár obrázkov na internete, chcem si to pozrieť naživo. Na tom sme postavili celú myšlienku. Tú akciu už robíme sedem rokov. Už tam máme všetky dôležité značky, navyše, už to nie je len o telefónoch, ale aj o virtuálnej realite. Najmä ten živý styk s technológiami je dôležitý. Ľudia si to tak či tak porovnávajú online, ale keď im to naživo ukážeme, má to pre nich pridanú hodnotu. Samozrejme, aj pre tých partnerov, lebo vedia sa s tými ľuďmi stretnúť, porozprávať sa, vysvetliť im nejaké veci.   Z čoho máte aktuálne najviac peňazí? Stále máme tie isté príjmy.   Pomer nechceš prezradiť? Online má asi 70 percent, offline activity sú 30.   To je dosť. Ale každý rok sa to mení. Mám pocit, že tie offline veci prestávajú fungovať. Kedysi to bolo zaujímavejšie, pre partnerov aj pre ľudí. Teraz už veľa značiek investuje do vlastných predajní, vlastných promo akcií. Teraz, keď sa rozbehli, sa už kvázi nepotrebujú ukazovať so všetkými ostatnými značkami. Už majú budget na to, aby si spravili vlastnú akciu, na ktorej sa odprezentujú. A značkové predajne sú trend posledných rokov. Človek, ktorý chce, si môže tie technológie vyskúšať aj v nich.   Ale značky spolupracujú aj s e-shopmi. Napríklad Alza má showroom iPhoneu. Jasné. Jedna vec je, že tie značky si budujú vlastné showroomy, druhý, že obchodné domy im poskytujú priestor. Značka si môže kúpiť nejaký pultík a na ňom ukazovať svoje veci.   (K Xboxu:) Ty si sa už štvrtýkrát zasekol na jednej lampe! Ja vždy vyletím na tej zákrute!   …keď už máte skoro tri milióny užívateľov, nechcel vás niekto niekedy kúpiť? Ponuky boli, seriózne aj menej seriózne. Spomeniem dve najdôležitejšie. (K Xboxu:) Vyhral som?   Ja ťa nechávam vyhrať, čo mám robiť? To aby ma bavilo, lebo inak by som odišiel!… Ale k tým ponukám. Prvá bola od jedného veľkého portálu, ktorý sa s nami chcel spojiť. Navrhoval nám pomoc s marketingovými a obchodnými aktivitami. Ale povedané zjednodušene, nebola tam žiadna garancia. Druhá vec – a to som si aj potvrdil – keď niekto hľadá partnera a človek mu spoluprácu odmietne, ten niekto hľadá ďalej. Vždy, keď sme to my odmietli, znamenalo to alternatívu pre konkurenciu. Oni si našli a vytiahli ďalší web.Ale nám to podľa mňa nijak neuškodilo. My si stále ideme svoje, lebo vieme, čo chceme. Sme takí špecifickí a odlíšiteľní, čo môže byť aj nevýhoda, ale máme svoju oblasť, v ktorej sme dominantní. To stále trvá. Potom bola ešte jedna ponuka na odkúpenie, ale tam sme sa tiež v poslednom kroku rozhodli, že by to nebolo pre nás to pravé. Lebo vždy, keď ťa niekto kúpi, alebo spolupracuješ s niekým, jedny dvere sa ti otvoria, ale druhé zatvoria. Keďže sme zostali kvázi nezávislí, samostatní, tie zavreté dvere sú menšie. Dobre som to vysvetlil? Vieš, čo chcem povedať?   Viem. Keď ideš do spolupráce s niekým, otvárajú sa ti nové dvere, ale zatvárajú sa ti dvere spolupráce s nejakými inými webmi.   V zásade nemôžeš v princípe už s nikým ďalším spolupracovat. Je to jednoduché, keď si pod krídlami niekoho väčšieho, ktorý tiež patrí pod nejakú skupinu. Keď si sám, môžeš riešiť prvú, druhú aj tretiu stranu. A to nám zatiaľ funguje.   A bolo niečo, na čom si sa počas podnikania popálil, na čom si spálil prachy? Jasné. Ono sa to možno nezdá, ale ten web sa stále vyvíja. Každý deň, každý týždeň na ňom niečo robíme. Tým, že to máme s Maťom rozdelené tak, že on rieši programátorské veci, myslím, že oproti iným webom máme technologickú výhodu. Možno to ešte nie je vidno, ale postupne sa to bude ukazovať. Ten vývoj máme inhouse. To je vždy drahý vývoj. Takže sme zvažovali: do akej miery musíme veci vyvíjať, koľko nás to celé stojí? Tak sme si povedali, že keď tie technologické vychytávky nevedia na seba zarobiť, musíme to viac premyslieť a nerobiť rozhodnutia zbrklo. Teraz nás to dostalo do štádia, že vývoj už máme oddelený. Už sme urobili novú firmu a robíme aj externé veci. Keď máme čas, aby sme robili len pre MojAndroid tak robíme len pre nás.  Práve na tom sme sa popálili, že sme chceli vyvíjať niečo nové, ale nevedeli sme, či to bude zaplatené, či to bude alebo nebude mať úspech. Napríklad sme vyvíjali formu pre náš web a prišli sme na to, že doteraz nie je využité. Niečo sme robili, ale nemalo to potenciál, tí ľudia to neprijali. Teraz sa snažíme najprv testovať veci a až potom ich vyvíjať. Aby sme vývoj dokázali zaplatiť.   A čo by si odporúčal niekomu, kto by si chcel postaviť obsahový web? Na čo by mal myslieť, s čím by mal počítať? No jasné, založte si všetci weby o technológiách, lebo teraz je to moderné! (smiech)   O Androidoch! To funguje! Stačí, keď má človek dva telefóny, už je súci na to, aby si založil web.   Už vie napísať dve recenzie. Ale niekedy mám pocit, že to takto funguje. Na to, aké je Slovensko malé, máme tých webov veľmi veľa. Ale to bol len pokus o vtip. Ak chce človek riešiť online portál, určite by si mal nájsť skupinu ľudí, ktorí majú záujem si o tom niečo aj prečítať. A musí to byť špecializované, aby sa to odlíšilo od webov, ktoré už fungujú. Napríklad my robíme web len o Androide, ale predbehli sme weby, ktoré sa venujú mobilom vo všeobecnosti. Samozrejme, mali sme šťastie, že Android mal taký masový potenciál vo svete aj na Slovensku. Ľudia k nám chodia, lebo u nás nájdu články, ktoré inde nenájdu. My sa môžeme tým témam venovať hlbšie. Takže treba si nájsť skupinu, ktorá bude dotatočne veľká, aby ťa to mohlo uživiť. Lebo venovať sa napríklad fialkám alebo…   Nokii. Áno, nemôže to byť minoritná skupina a téma, inak to nezafunguje.   Ďakujem za rozhovor. Dúfam, že sa ti bude dariť aj pri iných veciach. Vidíme sa pri ďalšom videoblogu!